Návrat ku klasike: prečo si znovu prečítať knihy zo školských čítaniek
Mnohé slovenské diela sme poznali len ako povinné čítanie. Po rokoch v nich nájdeme humor, múdrosť a krásu jazyka, ktoré nám v škole unikli. Ako na to.
Knihy, ktoré stoja za druhé čítanie
Tri riadky na úvod
- Klasiku čítanú v dospelosti vnímame inak ako v škole, lebo do nej vkladáme vlastné skúsenosti.
- Na začiatok sa hodia kratšie diela, napríklad Tri gaštanové kone Margity Figuli alebo Ťapákovci Timravy.
- Čitateľské kluby vo verejných knižniciach ponúkajú príležitosť rozprávať sa o knihách s inými.
Mnohí si ich pamätáme z hodín slovenčiny: tenké zošity čitateľských denníkov, citáty naspamäť a otázky typu „čo chcel autor povedať“. Klasika slovenskej literatúry mala v škole často povesť povinnosti. No kto sa k nej vráti po rokoch, zvyčajne zistí, že tie isté knihy hovoria úplne inak. Ako by čakali, kým dozrieme.
Prečo klasika v dospelosti znie inak
Pätnásťročný čitateľ ešte nemá za sebou manželstvo, starosti o rodičov, stratu blízkeho ani radosť z vlastnej záhrady. Dospelý áno. Preto v Timravinej próze Ťapákovci zrazu vidí nielen dedinskú satiru, ale aj ťaživý obraz rodiny, ktorá nevie opustiť zabehnuté pomery. V Kukučínových poviedkach nachádza jemný humor, ktorý mu v škole unikol, a v Sládkovičovej Maríne cíti, že ide o báseň o láske, nie o látku na písomku.
K tomu sa pridáva jazyk. Staršie texty majú výrazy, ktoré dnes nepoužívame, no práve tie nás vracajú do sveta starých rodičov. Mnohí čitatelia hovoria, že pri čítaní Timravy či Tajovského počujú hlas vlastnej babky.
Pomáha aj to, že dospelý čitateľ už nemusí nič dokazovať. Nikto od neho nechce rozbor postáv ani zaradenie do literárneho smeru. Môže čítať pomaly, vrátiť sa k obľúbenej pasáži, prečítať si ju nahlas alebo knihu na pár dní odložiť. Klasiku tak prestáva vnímať ako skúšku a začína ju brať ako rozhovor s autorom, ktorý žil pred nami, no riešil podobné otázky: ako žiť poctivo, ako sa vyrovnať so stratou, ako si zachovať dôstojnosť v ťažkých časoch.
Čím začať
Ak sa ku klasike vraciate po dlhom čase, začnite kratšími dielami. Nie každá kniha musí byť hrubým románom. Tu je niekoľko tipov, ktoré sa dobre čítajú aj dnes:
- Margita Figuli: Tri gaštanové kone. Krátky lyrický román o láske a vernosti, ktorý sa číta takmer ako báseň.
- Božena Slančíková-Timrava: Ťapákovci. Dedinská próza, v ktorej sa za humorom skrýva smútok.
- Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky. Divadelná hra, ktorá sa dá čítať aj nahlas s rodinou.
- Milan Rúfus: Až dozrieme. Básne, ktorým porozumie aj ten, kto poéziu bežne nečíta.
- Rudolf Sloboda: Rozum. Pre tých, ktorí chcú klasiku druhej polovice 20. storočia a nevadí im nepohodlná úprimnosť.
Ďalšie tituly nájdete v našej čitateľskej poličke, kde si ich môžete vyfiltrovať podľa žánru. Pri každej knihe uvádzame aj rok prvého vydania, aby ste si ju vedeli zaradiť do doby.
Kde knihy zohnať
Klasiku netreba kupovať. Verejné knižnice ju majú v rôznych vydaniach a mnohé staršie diela sú voľne dostupné aj v digitálnej podobe, napríklad v projekte Zlatý fond denníka SME, ktorý sprístupňuje texty slovenskej literatúry. Pre ľudí so slabším zrakom sú užitočné vydania s väčším písmom alebo audioknihy, ktoré si možno vypožičať v knižniciach.
Pekným zážitkom je aj hľadanie starších vydaní v antikvariátoch. Kniha s venovaním od neznámeho darcu alebo s poznámkami na okrajoch má svoj vlastný príbeh, ktorý sa pridáva k príbehu v nej.
Čítať spolu je lepšie
Mnohé knižnice na Slovensku, v Trnave aj v menších mestách, organizujú čitateľské kluby pre dospelých. Stretnú sa raz do mesiaca, prečítajú si rovnakú knihu a pri káve sa o nej rozprávajú. Nikto neskúša, nikto neznámkuje. Práve rozhovor s ľuďmi iného veku a skúseností vie ukázať, koľko rôznych kníh sa skrýva v jednom diele.
Ak klub vo vašom okolí nie je, môžete si založiť vlastný. Stačí pár priateľov, dohodnutý termín a jedna kniha. Klasika je na to ideálna: je dostupná, dá sa o nej dlho debatovať a každý si z nej odnesie niečo iné. A možno zistíte, že to, čo vás v škole nudilo, je v skutočnosti jedna z najkrajších kníh, aké ste kedy čítali.